Pilotné zavádzanie metódy vzájomného hodnotenia (peer review) na stredných odborných školách prináša prvé výsledky a skúsenosti z praxe. Od januára do septembra 2026 sa na školách po celom Slovensku uskutočnilo 94 hodnotiacich návštev, ktoré zapojeným školám priniesli množstvo cenných podnetov a odporúčaní od kolegov z iných škôl. Teraz postupne prechádzajú od sebahodnotenia a získavania spätnej väzby k tvorbe akčných plánov zlepšovania. Čo ukázalo pilotné overovanie a v ktorých oblastiach vidia školy najväčší priestor na svoj rozvoj?
Od sebahodnotenia k vzájomnému hodnoteniu
Do pilotného overovania metódy peer review sa zapojilo 94 škôl z celého Slovenska. Dôležitou súčasťou prípravy bolo inovačné vzdelávanie Rozvoj kultúry kvality v škole, ktoré absolvovalo 233 účastníkov. Z nich 188 pôsobí na školách ako koordinátori kvality a podieľa sa na zavádzaní metódy do praxe.
Peer review je metóda založená na vzájomnom hodnotení škôl, výmene skúseností a poskytovaní konštruktívnej spätnej väzby. Jej cieľom je podporiť školy pri identifikovaní silných stránok, pomenovaní príležitostí na zlepšovanie a plánovaní ďalšieho rozvoja.
Celý proces sa začína sebahodnotením školy, počas ktorého školský tím kvality posudzuje vybrané oblasti svojej činnosti a pripravuje sebahodnotiacu správu. Nasleduje hodnotiaca návšteva, pri ktorej tím hodnotiteľov z iných škôl získava ďalšie informácie a poskytuje škole nezávislý pohľad na jej fungovanie.
Výstupom je správa zo vzájomného hodnotenia obsahujúca zistenia a odporúčania. Tie následne škola premieta do akčného plánu zlepšovania s konkrétnymi cieľmi a opatreniami. Po úspešnom absolvovaní celého cyklu získa škola certifikát o implementovaní metódy peer review.
V ktorých oblastiach sa chcú školy najviac zlepšovať?
Prvý cyklus priniesol zaujímavé poznatky o tom, ktoré oblasti svojho fungovania považujú školy za prioritné z hľadiska ďalšieho rozvoja. Z desiatich oblastí kvality si najčastejšie vyberali výchovno-vzdelávací proces a oblasť zamestnanci a žiaci.
V rámci výchovno-vzdelávacieho procesu sa školy zameriavali predovšetkým na skvalitňovanie vyučovacích metodicko-didaktických postupov, rozvoj kľúčových kompetencií žiakov a zlepšovanie konzultácií a poradenstva, ktoré im poskytujú. V oblasti zamestnanci a žiaci sa medzi najčastejšie volenými prioritami objavovalo aktívnejšie zapájanie žiakov do života školy, vytváranie priaznivých pracovných podmienok pre zamestnancov a posilňovanie vzájomných vzťahov medzi učiteľmi a žiakmi.
Výber týchto oblastí naznačuje, že školy spájajú zvyšovanie kvality nielen so samotným vyučovaním, ale aj s vytváraním podporného a motivujúceho školského prostredia. Dôležitú úlohu pritom zohrávajú potreby žiakov, ich aktívna účasť na živote školy, ako aj kvalitné medziľudské vzťahy.
Čo ukázali skúsenosti koordinátorov kvality?
Dôležitou súčasťou pilotného overovania bolo aj získavanie spätnej väzby od koordinátorov kvality, ktorí sa na jednotlivých fázach procesu priamo podieľali. Pozitívne hodnotili predovšetkým samotný princíp vzájomného hodnotenia, prínos sebahodnotenia a možnosti využitia získaných odporúčaní v ďalšej praxi.
Koordinátori považujú cyklus PDCA za vhodný princíp systematického zabezpečovania kvality. Rovnako vnímajú desať stanovených oblastí kvality a súvisiacich kritérií ako dostatočne komplexný rámec, ktorý pokrýva rôzne stránky fungovania školy. Za prínosnú označili aj úvodnú fázu sebahodnotenia. Tá umožnila zapojiť do hodnotenia širší okruh zamestnancov a spoločne sa zamyslieť nad fungovaním školy.
„Zapojení boli viacerí pedagogickí aj odborní zamestnanci, ktorí poskytovali podklady, vyjadrenia k zisteniam a pripomienkovali návrh sebahodnotiacej správy.“
Hoci väčšina respondentov považovala absolvované inovačné vzdelávanie za dostatočnú prípravu, privítali by viac praktických príkladov z reálneho školského prostredia, najmä pri poskytovaní spätnej väzby a tvorbe akčných plánov.
Pilotné overovanie zároveň poukázalo na niektoré organizačné a metodické výzvy. Pri hodnotiacich návštevách bolo náročné časovo pokryť všetky vybrané kritériá, vypočuť si jednotlivé skupiny respondentov a formulovať čo najvhodnejšie odporúčania. Významnú úlohu zohrávala aj skutočnosť, že pre mnohých účastníkov išlo o prvú skúsenosť s týmto typom hodnotenia.
Jedna zo spätných väzieb vystihuje potrebu dôslednej prípravy aj citlivého prístupu:
„Zladiť časový harmonogram tak, aby boli prítomné všetky fokusové skupiny, podať spätnú väzbu tak, aby ju škola prijala ako príležitosť na rast, a nie ako útok.“
Tieto skúsenosti sú zároveň cenným podkladom pre ďalšie zdokonaľovanie metodiky peer review.
Od odporúčaní ku konkrétnym zmenám
Významným zistením je, že školy nevnímajú peer review iba ako jednorazové hodnotenie. Väčšina respondentov považuje odporúčania získané od kolegov z iných škôl za užitočné a využiteľné v praxi.
Až 75,5 % respondentov v dotazníku spokojnosti uviedlo, že plánujú pokračovať v aktivitách aj po skončení prvého cyklu peer review, vrátane prípravy a realizácie akčných plánov. Zvyšných 24,5 % sa v čase hodnotenia ešte nevedelo vyjadriť.
Viaceré školy už pritom pristúpili k plánovaniu alebo zavádzaniu prvých opatrení. Jedna zo zapojených škôl svoju skúsenosť opisuje nasledovne:
„Vytvoríme akčný plán, ktorý budeme pravidelne vyhodnocovať. Momentálne sme prijali aj opatrenia, aby sme zlepšili oblasti, na ktorých chceme pracovať. Zakomponovali sme do každého tematického plánu kľúčové kompetencie žiakov a budeme vyhodnocovať ich napĺňanie.“
Práve premena zistení a odporúčaní na konkrétne opatrenia predstavuje kľúčový krok k tomu, aby sa zabezpečovanie kvality stalo prirodzenou a dlhodobou súčasťou fungovania školy.
Peer review ako súčasť kultúry kvality
Prvý cyklus implementovania metódy peer review ukázal, že vzájomné hodnotenie môže školám poskytnúť užitočný priestor na odbornú diskusiu, zdieľanie skúseností a hľadanie riešení, ktoré vychádzajú z ich vlastných potrieb.
Uskutočnením 94 hodnotiacich návštev sa však proces nekončí. Školy sa aktuálne posúvajú do fázy tvorby a realizácie akčných plánov zlepšovania, v ktorých budú získané poznatky premieňať na konkrétne kroky. Šesť škôl už úspešne ukončilo celý cyklus zavádzania metódy peer review a získalo príslušný certifikát.
Práve nasledujúce obdobie ukáže, do akej miery sa školám podarí odporúčania uviesť do praxe a využiť ich na dlhodobé zvyšovanie kvality odborného vzdelávania.
Aktivita sa realizuje v rámci národného projektu Zavedenie manažérstva kvality v odbornom vzdelávaní a príprave a vzdelávaní dospelých, ktorý realizuje Štátny inštitút odborného vzdelávania.
Projekt je spolufinancovaný Európskou úniou v rámci Programu Slovensko.